Jozef Tuchyňa sa narodil 11. novembra 1941 v Krásnej Vsi, okres Bánovce
nad Bebravou. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej
všeobecnovzdelávacej školy v roku 1958 študoval do roku 1963 na Ženijnom
technickom učilišti v Bratislave. Potom ako vojak z povolania začal vo
funkcii veliteľa čaty 15. motostreleckej divízie a do roku 1974
vykonával aj iné veliteľské funkcie.
V rokoch 1974 - 1977 študoval na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého
v Brne, ktorej absolvovaním (na odbore veliteľsko-štábnom vševojskovom)
získal titul inžinier. Potom do roku 1982 zastával odborné funkcie
operačnej prípravy na veliteľstve 13. tankovej divízie a veliteľstve
Východného vojenského okruhu. V rokoch 1982 až 1984 študoval na
Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR v Moskve (smer
operačno-strategický). Potom bol náčelníkom štábu a neskôr veliteľom
13. tankovej divízie. Od roku 1988 bol zástupcom veliteľa Východného
vojenského okruhu a od roku 1989 náčelníkom štábu - 1. zástupcom
veliteľa Východného vojenského okruhu. V novembri 1990 sa stal veliteľom
Východného vojenského okruhu.
V roku 1992, keď bol vymenovaný za ministra vnútra SR, ho prepustili zo
služobného pomeru vojaka z povolania. V máji 1994 sa opäť stal vojakom z
povolania a zastával funkciu poradcu ministra obrany SR. Od 1.
septembra 1994 bol vo funkcii náčelníka Generálneho štábu Armády SR.
Generálmajorom sa stal v roku 1988, generálporučíkom v roku 1991 a do
hodnosti generálplukovníka bol povýšený v roku 1993. V roku 1998
odovzdal funkciu náčelníka Generálneho štábu Armády SR a odišiel do
dôchodku. V roku 1998 vstúpil do politiky na kandidátke SDĽ a bol
zvolený za poslanca Národnej rady SR.